Gynekologické ochorenia a tehotenstvo
Gynekologické ochorenia a tehotenstvo
Úlohou pohlavného aparátu je zabezpečiť vznik nových ľudských životov. Zrelé vajíčko, ktoré sa každý mesiac vytvorí vo vaječníkoch, je uvoľňované do vajcovodov; tie vyúsťujú do maternice. V pohlavnom trakte muža sa neprestajne tvorí obrovské množstvo spermatozoidov, ktoré sa so spermou dostávajú do vagíny. Spermatozoidy sú pohyblivé a z vagíny ďalej putujú do maternice a vajcovodov, v ktorých dochádza k vlastnému oplodneniu.
Gynekológia je medicínsky odbor, ktorý sa zaoberá fyziológiou (normálnym fungovaním) a patológiou (chorobami) ženských pohlavných orgánov. Úloha ženy v procese reprodukcie, hoci pre oplodnenie sú rovnako potrebné obe pohlavia, má určitú prevahu, lebo práve organizmus ženy vytvára prostredie na vývoj nového jedinca v období gravidity (tehotenstva). Preto je ženský rozmnožovací systém komplexnejší a riadený väčším počtom cyklicky pôsobiacich hormónov.
Orgány tvoriace súčasť tohto reprodukčného systému sú:
Vaječníky (ováriá): sú párový orgán mandľovitého tvaru, približne 3 až 4 cm dlhý. Nachádzajú sa v panve, povyše a na boku maternice z oboch strán. Séria elastických pruhov fixuje vaječníky v správnej polohe. Ich funkcia spočíva v uvoľňovaní zrelých vajíčok do vajcovodov, kde môže nastať stretnutie so spermatozoidmi a oplodnenie. Na tento účel obsahuje každý vaječník tisíce oocytov, ktoré sa tvoria u jedinca ženského pohlavia ešte pred narodením a od nástupu menštruačných cyklov až po menopauzu sa po jednom postupne premieňajú na zrelé vajíčko. To znamená, že časť oocytov vaječníka nikdy úplne nevyzrie.
Vajcovody (salpingy): štruktúry spájajúce vaječníky s maternicou. Cez vajcovody normálne prechádzajú zrelé vajíčka, ktoré sa tu stretávajú so spermatozoidom. Ak nedôjde k oplodneniu, vajíčko odumrie a zároveň nastane aj deštrukcia vnútornej výstelky maternice; navonok sa tento proces prejaví menštruačným krvácaním. Ak je oplodnenie úspešné, oplodnené vajíčko postupuje ďalej vajcovodom až do maternice, v ktorej sa uhniezdi.
Maternica (uterus): je konkávny orgán tvaru obrátenej hrušky uložený v strednej čiare na úrovni malej panvy. Normálny priemer je zhruba 7,5 cm. Na maternici môžeme rozlišovať dve časti, a to hlavnú hornú časť, čiže telo maternice, v ktorom prebieha vývoj plodu, a menšiu dolnú časť nazývanú aj krčok maternice, ktorý zabezpečuje spojenie s vagínou. Do maternice sa oplodnené vajíčko dostáva cestou vajcovodov. Endometrium, čiže vnútorná výstelka maternice, poskytuje vajíčku ideálne podmienky na uhniezdenie. Počas tehotenstva je maternica schopná obdivuhodne sa zväčšiť na úkor natiahnutia a rastu silnej svalovej vrstvy zvanej myometrium; táto vrstva je zároveň zodpovedná aj za kontrakcie, ktoré vedú k vypudeniu plodu počas pôrodu a ukončeniu tehotenstva.
Pošva (vagína): vnútorný kanál dĺžky 8 – 10 cm, ktorý siaha od krčka maternice až po vyústenie navonok v oblasti vulvy, čiže vonkajších rodidiel. V stene pošvy sa nachádza niekoľko vrstiev spojiva a svaloviny. Vnútorné steny vaginálneho kanála sú tvorené špeciálnym typom viacvrstvového nerohovatejúceho dlaždicového epitelu. Steny vagíny sú k sebe priložené, no počas pohlavného styku a najmä počas pôrodu sa od seba odďaľujú a nastáva rozšírenie vaginálneho kanála vplyvom hormonálneho pôsobenia. Vagína je uložená za močovou rúrou a pred konečníkom. Oblasť medzi vyústením vagíny a análneho kanála sa označuje ako hrádza (perineum). Do pošvového vchodu vyúsťujú špeciálne žľazy označované ako Bartholiniho žľazy.
Rodidlá (vulva): vonkajšia časť pohlavného aparátu ženy. Rodidlá sú tvorené dvomi hrubými kožnými riasami, nazývanými veľké a malé pysky ohanbia, ktoré obkolesujú pošvový vchod a ďalej prechádzajú do okolitej kože. Spojenie malých pyskov v ich prednej časti pokrýva klitoris, ktorý má hlavnú úlohu pri vzniku sexuálneho vzrušenia a orgazmu u ženy. Pysky zároveň chránia vonkajšie ústie močovej rúry.
K najčastejším gynekologickým ochoreniam zaraďujeme:
Infekcie ktorejkoľvek časti pohlavného traktu, najmä vonkajších rodidiel a vagíny, ktoré sa zvyčajne vyskytujú opakovane, najmä ak ich pôvodcami sú huby. Salpingitída je zápal vajcovodov; môže zanechávať závažné následky.
Endometrióza.
Poruchy ženského hormonálneho cyklu od amenorey, čiže úplného chýbania menštruačného krvácania, až po rôzne nepravidelnosti. Anovulačné cykly, t. j. zdanlivo normálne menštruačné cykly, počas ktorých však nedochádza k uvoľneniu zrelého vajíčka z ovária.
Bolesti počas menštruácie, t. j. dysmenorea; premenštruačný syndróm. Fyzické a emocionálne zmeny počas menopauzy.
Tvorba abscesov alebo furunklov pri upchatí vývodu Bartholiniho žľazy – bartholinitída.
Dyspareunia, čiže bolestivý pohlavný styk. Sťažený až nemožný pohlavný styk z telesných alebo duševných príčin.
Prolaps maternice, čiže posun maternice smerom nadol; ľudovo sa označuje aj ako „padnutá maternica“.
Vznik nádorov zo spojiva a svaloviny v stene maternice. Tieto nádory nazývané myómy sú benígne, no môžu dosahovať značné rozmery a spôsobovať neprimerané krvácanie.
Malígne nádory krčka maternice a endometria.
Maternicové krvácania v postmenopauzálnom období (po vymiznutí normálnych menštruačných cyklov), ktoré sú často prejavom nádorov endometria (vnútornej výstelky maternice).
Tvorba nezhubných polypov na krčku maternice. Vznik malígnych nádorov krčka.
Rast vaječníkových cýst, ktoré môžu dosiahnuť veľké rozmery. Malígne nádory ovária.
Sterilita. Problémy s otehotnením a vynosením dieťaťa.
Patológia súvisiaca s tehotenstvom a pôrodom.
K základným vyšetrovacím metódam v diagnostike gynekologických ochorení patrí palpačné vyšetrenie, čiže vyšetrenie pohmatom, tak vonkajších, ako aj vnútorných pohlavných orgánov gynekológom. Toto vyšetrenie sa robí cez vagínu za súčasného tlaku na brušnú stenu. K ďalším vyšetreniam patria:
Ster z krčka na cytologické vyšetrenie: spočíva v zotretí malého množstva buniek z povrchu krčka maternice. Tieto bunky sú následne spolu s malým množstvom hlienu z krčka analyzované v mikroskope.
Kolposkopia: vyšetrenie stien vagíny a povrchu krčka pomocou špeciálneho zväčšovacieho prístroja.
Gynekologický ultrazvuk: ideálna metóda na zobrazenie morfológie vaječníkov a maternice. Využíva sa aj v tehotenstve na sledovanie vývoja plodu.
Rozbor krvi: má význam pri stanovovaní koncentrácií hormónov alebo za účelom vylúčenia ochorení, ktoré môžu druhotne spôsobiť gynekologické poruchy.