Epilepsia

Rozdelenie epilepsie
Ako sa dá rozpoznať epileptický záchvat?
Diagnostika
Ako sa treba zachovať pri epileptickom záchvate?
Ako postupovať pri epileptickom záchvate?
Ako epilepsia ovplyvní môj život?
Špeciálne situácie



Ľudský mozog, ako aj mozog ostatných živých organizmov, je tvorený špecializovanými bunkami nazývanými neuróny. Tieto bunky počas vývoja nášho organizmu postupne získavali charakteristickú štruktúru, ktorá im umožňuje vykonávať ich hlavnú funkciu, a tou je prenos elektrických vzruchov. Nervový systém ako taký, a mozog osobitne, nie sú ničím iným ako miliardou spojení medzi bunkami, ktoré sa organizujú počas nášho vývoja s cieľom kontrolovať fungovanie nášho organizmu a robiť z nás inteligentných tvorov.
Štruktúra týchto buniek im umožňuje prenášať elektrické vzruchy takou rýchlosťou a takým komplexným vzorcom, ktoré nedokáže prekonať ani počítač najvyspelejšej generácie.

Fungovanie nervového systému je teda založené na prenose malých elektrických vzruchov, od neurónu k neurónu, ako v počítači, ale s účinnosťou a komplexnosťou, ktorej sa nevyrovná žiadna v súčasnosti používaná technológia.

V niektorých situáciách môže nastať porucha prenosu elektrického vzruchu v našom mozgu, čo môže viesť k epileptickému záchvatu. Tieto záchvaty sa môžu vyskytovať izolovane alebo príležitostne, nevyskytujú sa opakovane a sú vyvolané rôznymi príčinami. O epilepsii hovoríme vtedy, ak sa tieto záchvaty opakujú a môžeme ich považovať za súčasť vlastného ochorenia. Približne jedna z 20 osôb prekoná nejaký druh epileptického záchvatu počas svojho života, no len jedna z 200 bude trpieť epilepsiou. Povedané iným spôsobom, náchylnosť na vznik epileptického záchvatu sa môže izolovane vyskytnúť v istej chvíli nášho života alebo môže byť trvalá, podmienená nesprávnym fungovaním mozgu, pravdepodobne na dedičnom základe; výsledkom sú opakované epileptické záchvaty čiže epilepsia.


Keď hovoríme o epileptických záchvatoch, väčšinou si pri tom predstavujeme typické záchvaty kŕčov (prudké nekontrolované pohyby, spenené sliny, pohryzený jazyk), ktoré sme mohli už niekedy vidieť alebo sme o nich počuli hovoriť. No tieto epileptické záchvaty sa nevyskytujú len u epileptikov, ale ako sme už spomenuli vyššie, každý z nás môže príležitostne prežiť podobný záchvat a nemať pri tom epilepsiu. Okrem toho mnohí jedinci s epilepsiou trpia záchvatmi, ktoré nemajú charakter kŕčov (dokonca títo jedinci nemusia prežiť nikdy vo svojom živote záchvat kŕčov), ale majú úplne odlišné charakteristiky. Epilepsia je teda ochorenie prejavujúce sa rôznymi spôsobmi a každý z pacientov môže mať odlišné prejavy.



Podstata epileptických alebo kŕčových záchvatov

Prudké poruchy šírenia elektrického vzruchu v mozgovom tkanive. Môžu prebehnúť nepozorovane alebo vyvolať obraz telesného nepokoja a kŕčov. Ako epilepsia sa označuje ochorenie, ktoré sa spája s ľahším vznikom spomínaných záchvatov.

Charakteristika epileptických záchvatov


Prodrómy, aura.
Vlastný záchvat (paroxyzmus).
Postparoxyzmálne obdobie.

Diagnostika

Na základe prekonaného záchvatu, jeho priebehu, vyšetrení, ako rozbor krvi a moča, elektroencefalogram a CT mozgu.

Rozdelenie

Podľa príčiny záchvatu:

Príčina neznáma: primárna epilepsia.
Príčina známa: sekundárna epilepsia. Môže byť spôsobená vrodenými chybami, perinatálnym nedostatkom kyslíka, úrazmi, infekciami, intoxikáciami, atď.

Podľa formy záchvatu:
Parciálne záchvaty: jednoduché alebo komplexné.
Generalizované záchvaty: absencie, tonicko-klonické záchvaty, myoklonické záchvaty, atonické záchvaty.

Liečba

Opatrenia, ktoré treba vykonať počas záchvatu.
Prevencia.
Farmakologická liečba.
Chirurgia epilepsie.

Prognóza

Pri dodržiavaní terapeutického režimu až v 80 % prípadov záchvaty úplne ustúpia.

Špeciálne situácie

Status epilepticus: hromadenie záchvatov v priebehu jedného dňa.
Počatie a tehotenstvo: riziko vrodených chýb u plodu.
Febrilné kŕčové záchvaty.